Na ostrov dopadali slnečné lúče. Ľudia sa radovali, lebo začínali nový život. V dnešný deň bude korunovaný ich nový kráľ, ktorý sa postará o dobro svojich ľudí. Kráľom sa mal stať Tylerion.
Mesto, ktoré bolo práve vybudované čakali oslavy spojené s korunováciou. Tú mala vykonať žena, ktorá sama žila na tomto inak pustom ostrove, ešte pred príchodom týchto ľudí.
Volali ju Amryn, lebo keď chceli poznať to jej, povedala im, že ho nepozná.
Korunovácia sa konala pred nádherným hradom, ktorý tu bol postavený. Na najvyššom mieste pod vstupnou bránou už bol pripravený Tylerion. Dav oslavujúcich ľudí stál zhromaždený pod schodišťom. Všetci ženu napäto očakávali. Hlučne sa bavili a rozprávali, keď sa zrazu brána pootvorila a Amryn vystúpila pred zhromaždený dav. V tú chvíľu všetko stíchlo, a bolo počuť len vtáky, ktoré leteli kdesi vysoko v oblakoch.
,,Ja, Amryn týmto korunujem Vášho nového kráľa. Avšak predtým než korunováciu dokončím, niečo Vám poviem.“ Ozvala sa Amryn. Všetci v tichosti očakávali čo bude po tejto pauze nasledovať. A ona pokračovala: ,,Ty, Tylerion budeš vládnuť spravodlivo a čestne. Tvoj rod ostane na tróne dlho, ale príde čas, keď zomrieš, a po tebe prídu iný. Po tvojej smrti sa vystrieda na tróne mnoho kráľov tvojej rodovej línie, až nastane čas, keď ich nahradí muž, ktorý nie je hoden teba ani tvojej zeme. Nemôžeš tomu zabrániť, preto sa tomu nesnaž predísť. No tvoju krajinu zachráni niekto, kto bude tvojim potomkom, aj keď nebude žiť tu na tomto ostrove. Napriek tomu sem raz príde a zachráni tvoj ľud. Ber prosím moje slová vážne, a predávaj ich z generácie na generáciu, aby boli ľudia pripravený až ten čas nastane. Čo presne sa vtedy stane, to už neviem. Ale teraz akceptuj to, čím si. Povstaň!“
Ak aj bol Tylerion zarazený mlčky vstal.
,,Teraz sa konečne stávaš vládcom a právoplatným kráľom tejto krajiny.“
Dav doteraz ztíchnutý začal svojmu kráľovi prevolávať na slávu: ,,HURÁ!!! NECH ŽIJE KRÁĽ TYLERION!...“
Kráľ sa usmial na svojich ľudí a prehovoril: ,,Budem sa snažiť byť Vám dobrým pánom, pretože ani ja niesom dokonalý, preto odpustite mi moje prehrešky. Budem sa snažiť vládnuť čestne a spravodlivo. A teraz môžete oslavovať, ale nie na moju počesť, ale na Váš nový domov, ktorý ste pomáhali budovať vlastnými rukami.“
Kráľ sa oženil a mal rodinu. Ľud bol šťastný spolu s ním. Chodili z ostrova a na ostrov slobodne a z vlastnej vôle. Na tróne sa vystriedalo mnoho generácií vládcov, ktorí boli čestní a spravodlivý.
Takto to vyzeralo mnohé roky, až do chvíle pred sedemnástimi, keď sa veľa zmenilo...
Ten deň bol ako každý iný, pokojný a krásny. Vtedajší kráľ Alexius s manželkou Giannou boli šťastní, lebo kráľovná deň predtým oznámila celej zemi, že dostanú nového následníka trónu v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní. Celú noc sa pilo, hodovalo a slávilo. Všetci sa tešili na nového potomka rovnako ako kráľ. Všetci, až na jedného. Bol ním kráľov brat Darien, ktorý šťastný nebol. Darien a kráľ neboli skutočný bratia. Darien pochádzal z druhého manželstva. Jeho matka svojho nevlastného syna neznášala rovnako ako svojho vlastného milovala. Obaja predpokladali, že kráľovná nie je schopná dať manželovi dediča, a preto sa právoplatným kráľom stane Darien a jeho potomkovia, no teraz bolo všetko inak. Darien zúril.
,,MATKA!!! Matka kde si, musím s tebou hovoriť.“
,,Tu som Darien. Čo chceš?!“ spýtala sa.
,,Ty sa pýtaš čo chcem?! Ty si hádam ešte nepočula tú otrasnú novinu?“
,,Ale pravdaže počula, a nemýľ sa, som rovnako nahnevaná ako ty, aj keď tak nevyzerám.“
,,Nahnevaný?! Kdeže, ja nie som nahnevaný...pripadám ti snáď tak?! Nie, pravdaže nie, lebo ja som priam rozzúrený.“ Povedal nahnevane a tresol dlaňou o stôl. ,,Čo budeme teraz robiť, nevieš? Týmto sa všetky moje šance na kráľovský trón dostávajú na nulovú hranicu.“
,,Neboj sa. Dnes zachrániš svoj osud.“
,,Áno? A ako?“
,,Jednoducho, tvoj brat a jeho žena dnes pôjdu na prechádzku na koňoch, aby súkromne oslávili svoje šťastie. Cieľom ich cesty bude samozrejme zrúcanina starého kláštora dolu pri jazere, lebo je to ich obľúbené miesto.“
,,No a? To mi nijako nepomôže.“
,,Ej, či si ty len hlúpy. Či vari nevieš, že sa teraz po lesoch potuluje mnoho zlodejských skupín? Stačí len aby si prišiel do zrúcaniny skôr ako oni, a oboch ich odstránil zo svojho života.“
,,Ale veď to by nebola len bratovražda, ale aj kráľovražda.“ Povedal potichu, no oči mu svietili jasným plameňom túžiacim po krvi a po pomste.
,,Ak ti na to nikto nepríde, bude to považované za útok zlodejov, pri ktorom sa to stalo, a ty sa staneš právoplatným kráľom.“
,,Dobre, spravím to tak ako si mi povedala. Ani nevieš aký som rád, že ťa mám.“
Darien odišiel zo sály s úsmevom na perách. Ak to bol len geniálny nápad, zbaviť sa brata aj tej jeho manželky. Zároveň tým odstránim hrozbu vyplnenia veštby. Budúci vrah sa už veľmi tešil na svoje obete. No prepočítal sa.
Celý hrad na druhý deň už skoro ráno bol podivne zmĺknutý. Slúžky pobehovali z jednej miestnosti do druhej, pážatá si niečo vzrušene šepkali a tak sa Darien rozhodol zájsť za svojim bratom. Našiel ho v knižnici ako ustarostene hľadí von oknom.
,,Deje sa snáď niečo milý braček?!“ škodoradosť z neho pri tej otázke priam kypela. Alexius nemal rád svojho brata takmer rovnako ako on jeho.
,,Nič, čím by sa mal práve ty zaoberať.“ Odsekol mu nahnevane.
,,Ale braček, predsa vieš, že sa to tak či onak dozviem, tak prečo mi to nepovieš rovno a neušetríš mi tým kopu času?!“ teraz bol už naozaj nedočkavý, čo sa dozvie.
,,Keď to musíš vedieť, dieťa príde na svet skôr ako sme čakali. Práve dnes.“ Darienovi na chvíľu zmizol úsmev z tváre, ale keď si všimol ako sa brat ustarostene tvári, došlo mu, že by to dieťa a ak by mal šťastie tak ani jeho matka nemuseli prežiť.
,,Tak to ti prajem veľa šťastia...“ na to sa otočil na opätku a zamieril von z miestnosti. No nevšimol si, že brat ide pomaly za ním. Kráľovi totiž niečo našepkávalo, aby zistil o čo jeho bratovi vlastne ide. A dozvedel sa. Darien išiel za matkou a oznámil jej čo zistil. Obaja sa tomu veľmi tešili, a plánovali jak sa zbavia Alexiusa potom, keď to kráľovná neprežije. Akoby to už bolo isté. Kráľ sa rozbehol do komnaty svojej manželky no pred jej dverami ho zastavil srdcervúci výkrik, ktorý odtiaľ vyšiel. Na chvíľu zatajil dych, no keď sa z izby ozval detský plač bol veľmi veľmi šťastný. Vošiel do izby a zbadal svoju manželku ako sedí v posteli a k prsiam si tisne malý uzlíček. Bola to jeho dcéra, bol taký šťastný, no vedel, že ju musí uchrániť pred bratom. Tešil sa no bol smutný lebo musel oznámiť manželke, že musia dať ich dieťatko odviezť preč, len preto, aby ju zachránil pred zlobou svojho brata.
Komentáre